Skoč na obsah Skoč na menu
poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Báseň k výstave

Farebných myšlienok premeny ...

 

Nie všetky sviecne ostali stáť,

ten jeden poklonu strelícii prišiel dať!

Len umelcov štetec povýši

to ovocie v živom zátiší.

 

Tu v zátiší sa ukryla

chlapca postava

s tým vzťahom sa štetec

umelcov pohráva.

 

Zrkadlenie v jazere

ti zdvojnásobí dom,

zrkadlenie ťa očarí

i v rieke pod mostom ...

 

Kytice vo váze,

i tulipány,

i pomaranče čo prehovoriť

by chceli práve s nami ...

 

Ten viadukt

sťaby čakal vlak,

prejdi sa alejou

čo prevedie ťa tak,

že zastavíš sa po horou

a k osamelému zájdeš domu,

nedeľná prechádzka

je vždy naklonená tomu ...

 

A keď očarený

tíško sa pozeráš,

na briezky čo stoja

na brehu jazera.

 

A o kúsok ďalej

ťa Český raj

presvedčí, že v prírode

je ten naj ...

 

A keď pestrosť farieb

pomaly oči zdolá,

to španielska krajina

tvoj pohľad volá.

 

Nočná ulica,

či nočná Praha,

pútavosť očí

tvojich spriaha.

 

Však nakoniec Júlia

sa ti prihovorí

a ty už len hádaš,

kto tej krásnej deve dvorí.

Môžeš to hádať na stokrát

to nevie ani advokát

čo nad pohárikom vína

sleduje či aj ty vnímaš.

 

Už vieš kde sa skrýva

súhra farieb pravá,

v diele majstra

Šoltu Drahoslava!

 

                                  Teodor Kohút

 

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Ivona Žirková

 

Ivona Žirková ( nar. 1978, žije a tvorí  v Martine) je príslušníčkou mladej generácie umelcov vstupujúcich do kontextu súčasného výtvarného umenia po roku 2000, v období, kedy maľba opätovne získala a dodnes si udržuje významné postavenie. Spomedzi rovesníkov sa vymedzuje osobitým autorským programom, na našej výtvarnej scéne ojedinelým.

Za svoju tvorbu získala niekoľko ocenení  ( Cena rektora VŠVU, 2003 a Cena nadácie VÚB za 2. miesto v prvom roku súťaže MAĽBA, 2006 ). Zároveň sa stala niekoľkonásobnou finalistkou nasledujúcich ročníkov tejto súťaže, určenej  pre mladých výtvarníkov do 35. rokov.

Výstava ...od detailu...k ilúzii II. je pokračovaním autorskej prezentácie, v názve charakterizujúcej  maliarske smerovanie Ivony  Žirkovej, ktoré je bez  zásadných vybočení aktuálne dodnes.

Už počas štúdia v Ateliéri voľnej tvorby u prof. Daniela Fischera  na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1997 – 2003) sa vyprofilovala ako autorka, ktorá vo svojich dielach  dôsledne vychádza z fotorealistickej a hyperrealistickej maľby, v ktorej prepája  konceptuálne prvky so štrukturálnymi abstrahujúcimi postupmi. Vo svojej tvorbe sa zaoberá niekoľkými témami, ktoré rokmi variuje. Najmä téme vody sa venuje dlhodobo, už od študentských čias. Skúma najmä jej svetelné a pohybové vlastnosti raz v kontakte s prírodnou, inokedy  figurálnou tematikou. Vychádza z mnohonásobne, do veľkoformátových plátien zväčšených detailov, priam mikroskopických záznamov flóry (listov, tráv, okvetných lístkov...) alebo fauny. Skúma výrazové pôsobenie  z rôznych uhlov zobrazovaných  portrétov,  autoportrétov. Tiež aktov  ponorených do vody, či zahalených do priesvitných textílií a iných priehľadných materiálov. Dosahuje tak iluzívne a abstrahujúce presahy, v ktorých nájdeme presvedčivé odkazy aj na výtvarné smery minimalizmu a informelu ( ilúzia prázdneho maliarskeho plátna natiahnutého na obraze ).

Jedinečnosť a originalita Žirkovej veľkoformátových malieb tkvie v ich premyslenej  iluzívnej mystifikácii reality  a dokonale prepracovanom postupe výtvarného zobrazovania.

Výsledkom jej  náročných  maliarskych postupov a myšlienkových procesov, sú prekvapivé odhalenia, vnášajúce do Žirkovej malieb nadhľad a často vtipnú pointu.     

 

    Ela Porubänová

 

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Vlad Vakov

Vlad Vakov

„ KRAJ - INÁ"



Vlad Vakov sa narodil 4.11.1986 Považskej Bystrici. Už od detstva sa intenzívne venoval kresleniu a maľovaniu, ktoré neskôr rozvíjal na ZUŠ IWK v Považskej Bystrici, ZSŠS v Lednických Rovniach (2002-2006) v odbore brúsenie skla a na vysokej škole, kde vyštudoval Výtvarné umenie/Históriu (2009-2015). Tam v ňom silno zarezonoval ateliér pod vedením Prof. Jána Kudličku a téma krajiny.
Vladovo výtvarné myslenie a smerovanie poznám ešte z jeho študijného obdobia.
Niekedy v tomto čase sa začal prejavovať aj výtvarný vzťah ku krajine. Krajina sa stala témou. Nie je to však vzťah povrchný, sledujúci krajinu skôr z vizuálnej krásy.
Autor má krajinu hlboko zažitú, viažucu sa až k podstate, ku krajine detstva, krajine blízkeho rodiska.
Vlado Vakov sa ale dostáva ďalej. Jeho kompozície sú obrazom bytia, obrazom koncentrácie a práce i obrazom  kontemplácie. Krajina je v jeho prípade istým zastúpením osobného Univerza.
Motív Manína sa stáva preň znakom, symbolom. Už názov výstavy „KRAJ - INÁ", naznačuje  aj  istý stav hravosti, ale aj vážneho filozofického záberu  a osobnú intuitívnu kozmologickú víziu.
Na výstave sú inštalované a prezentované práce s tematikou a dominanciou vrchu Manín, akéhosi vzťahového symbolu transformovaného do znakových kompozícií s prevahou racia, fragmenty prírody v podobe veľkoformátových tušových gestických kompozícií, blízkych kaligrafií, kde prevláda skôr lyrická, senzitívna zložka.
Na malých prípravných formátoch autor poodhaľuje proces svojho myslenia, koncepčných postupov a inšpiračných zdrojov.
Túto moju krátku úvahu o smerovaní Vlada Vakova by som ukončil krásnym a výstižným citátom francúzskeho filozofa Merleau-Ponty: „Maliarovo videnie je nepretržitým zrodom."
Prajem Vladovi nepretržitý zrod ďalších zaujímavých videní.



Ján Kudlička

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Facebook

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Stanislav Lubina

stanislav  lubina

 

sa narodil 23. 10. 1952 v Nemšovej. V detstve po chorobe stratil sluch, navštevoval Základnú školu pre nedoslýchavých v Bratislave, kde sa mimoriadnym úsilím naučil komunikovať nielen odzeraním z pier, posunkovou rečou, ale i hovorovým slovom. Záľubu v kreslení rozvíjal aj na Strednej polygrafickej škole v Bratislave /1968 -1972/, kde sa zdokonaľoval i samoštúdiom v kresbe i grafickej technike linorytu. V rokoch  1973 - 1978 absolvoval súkromné výtvarné štúdiá u akad. mal. Mariána Sučanského i prof. Ľudovíta Hološku. Popri voľnej a úžitkovej grafike a maľbe sa  venuje aj kresbe, ilustrácii, ex libris a mozaike.

Samostatne začal  vystavovať  od  konca  deväťdesiatych  rokov  20.  storočia   predovšetkým veľkoformátové, mnohofarebné grafické linoryty a po roku 2013 aj maľby (1999 - Štúdio S, Bratislava  (spolu s J. Vydrnákom); Dom armády, Trenčín; 2001 -   Poštová banka Trenčín;    Gran Gevrier, Francúzsko; 2002 -   Subtera Galery, Nitra;       Múzeum, Levoča; 2003  -  Galéria M. A. Bazovského, Trenčín; 2005  -     Múzeum, Kremnica; 2007 -    Galéria CODUM   Global, Bratislava; 2008 - Nitrianska galéria, Nitra; Mestská veža, Trenčín; Ateliér A, Viedeň, Rakúsko ( spolu s S. Neštickým ); 2013 - Nitrianska galéria, Nitra; 2014 - Mestské Múzeum, Nemšová; Košické kultúrne centrum, Košice;; 2016 - MGArt Galéria Považská Bystrica.

Ako Člen Spolku grafikov Slovenska sa aktívne zúčastňuje spoločných výstav doma i v zahraničí. Ako umelec so sluchovým postihnutím sa zúčastnil svetových kongresov v Brisbane ( Austrália, 1999 ), Washingtone D. C. (USA, 2002, a v Montreale (Kanada, 2003), kde vystavoval svoju tvorbu. Zúčastňuje sa aj sympózií USA, Washington, 2002, Piešťany, 2004,  Trenčín-Skalka, 2011, 2013, Hala  Trenčín, 2014, Brunovce, 2014. Je autorom unikátnej knihy Svetová zbierka abecedy prstov ( 2017) a tútorom projektu Staviame spolu mosty neziskovej organizácie Mobilita n. o. (2012).

Popri aktuálne dominantnej maliarskej i kresliarskej tvorbe, sa Stano Lubina paralelne už viac ako tridsať rokov venuje predovšetkým tradičnej grafickej technike linorytu. Inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádza vo veciach poetických, ale i všedných. Oslovuje ho jednoduchá krása kvetov, ale aj magická nekonečnosť vesmíru, neuchopiteľná vzdialenosť hviezd, dialektika a mozaika života, dojmy a zážitky z ciest po svete a či len slovo, predmet, hudobný, alebo literárny podnet. Od ex libris a menších grafických listov  postupne prešiel k veľkorozmerným, náročne riešeným plochám. Tak vytvárajú Lubinov osobitý a ľahko dešifrovateľný  výtvarný štýl, sú reflexiou toho, čo ho ako umelca obklopuje, zamestnáva a znepokojuje.

Podobne ako v grafikách, aj vo svojich kresbách i maľbách  vášnivo gestikuluje mnohofarebnými plochami farieb, či  mnohými smermi sa krútiacimi, vlniacimi, utekajúcimi či prichádzajúcimi líniami. Aj keď nie je figuralista, v jeho miniatúrnych ex librisoch nájdeme aj vydarené portréty viacerých  slávnych osobností - aj Milana Lasicu, alebo Júliusa Satinského.

 

                                                        Ela Porubänová 

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Basen Rypák

Z epopeje variácií ...

 

Ak chceš s umením

zažiť nevšednú chvíľku,

tak pusti si

fantáziu na špacírku

tak ako to majster štetca spravil

skôr než svoje diela iným vystavil.

 

Tam kdesi v začiatkoch

v portréte žiari Erika

dnes tvorba poletuje

v svete tém rôznych sa dotýka.

 

A keď prejdeš

tými tisícimi premenami lesa

a plameň požiaru ti v očiach hne sa

a keď opustíš ruiny hradu

a hľadáš kde ukryl tú dušu mladú

čo v mnohých variáciách zreje

z tej farebnej epopeje

tu očarí ťa orlí vzlet

či rodinných nití spleť

a keď na teba studená vanie harmónia

o chvíľu ťa zahreje zbližovanie.

 

Nuž prejdi cez Považie

až do Banskej Štiavnice

tak už len čmuchy - čmuchy

ti vyčaria úsmev na líce.

 

Čo myseľ tvoju

k obdivu priláka?

Za hrsť tých diel

od majstra Rypáka.

 

                                     Teodor Kohút

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Rudolf Rypák

Rudolf   R y p á k

 

Narodil sa 18. novembra 1959 v Čadci. Detstvo a mladosť prežil uprostred krásnej kysuckej prírody v obci Čierne.  Po maturite vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu SVŠT v Bratislave.

Už počas gymnaziálneho štúdia sa prejavoval jeho výtvarný talent, ktorý potom rozvíjal ako  autodidakt samoštúdiom literatúry o výtvarnom umení, návštevami galérií a samostatnou tvorbou. Námetom mu bola krajina, kytice a portréty. Po osemročnom tvorivom období priniesol život náročné pracovné povinnosti, budovanie rodinného zázemia a na výtvarnú tvorbu neostával čas. Prešlo 20 rokov a záujem o výtvarnú tvorbu sa nevytratil, naopak - hlásil sa čoraz nástojčivejšie, lebo jeho nespútaný temperament potreboval upokojenie a to mu mohla priniesť opäť výtvarná tvorivosť. Cítil však aj potrebu ďalšieho vzdelávania a tak začal navštevovať výtvarné kurzy na VŠVU i štvorročné štúdium pre dospelých v ZUŠ.

Je vnímavým a ozaj talentovaným poslucháčom. Jeho tvorivý nepokoj a snaha po spoznávaní výtvarných techník a postupov ho neustále vedie k čoraz výraznejším kvalitatívnym posunom v jeho vlastnej tvorbe.  Inšpiráciu neustále čerpá z prírody a jej krajinných celkov. Olejomaľby tvorí štetcom i špachtľou, pôsobivé sú aj jeho abstraktné kompozície, pastely, kombinované techniky a kresba rudkou.

Žije a tvorí v Piešťanoch.

                                                                                                 Mgr. Jozef  Švikruha

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Rudolf Rypák

Rudolf   R y p á k

 

Narodil sa 18. novembra 1959 v Čadci. Detstvo a mladosť prežil uprostred krásnej kysuckej prírody v obci Čierne.  Po maturite vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu SVŠT v Bratislave.

Už počas gymnaziálneho štúdia sa prejavoval jeho výtvarný talent, ktorý potom rozvíjal ako  autodidakt samoštúdiom literatúry o výtvarnom umení, návštevami galérií a samostatnou tvorbou. Námetom mu bola krajina, kytice a portréty. Po osemročnom tvorivom období priniesol život náročné pracovné povinnosti, budovanie rodinného zázemia a na výtvarnú tvorbu neostával čas. Prešlo 20 rokov a záujem o výtvarnú tvorbu sa nevytratil, naopak - hlásil sa čoraz nástojčivejšie, lebo jeho nespútaný temperament potreboval upokojenie a to mu mohla priniesť opäť výtvarná tvorivosť. Cítil však aj potrebu ďalšieho vzdelávania a tak začal navštevovať výtvarné kurzy na VŠVU i štvorročné štúdium pre dospelých v ZUŠ.

Je vnímavým a ozaj talentovaným poslucháčom. Jeho tvorivý nepokoj a snaha po spoznávaní výtvarných techník a postupov ho neustále vedie k čoraz výraznejším kvalitatívnym posunom v jeho vlastnej tvorbe.  Inšpiráciu neustále čerpá z prírody a jej krajinných celkov. Olejomaľby tvorí štetcom i špachtľou, pôsobivé sú aj jeho abstraktné kompozície, pastely, kombinované techniky a kresba rudkou.

Žije a tvorí v Piešťanoch.

                                                                                                 Mgr. Jozef  Švikruha

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Báseň k výstave Výtvarníci Považia

Z bohatej palety ...

 

 

Za priehrštie umelcov

v galérii stretlo sa

aby oko presvedčili

že umenie je noblesa

 

Čipka spieva vtáčím spevom

ten sa šíri do sveta

vyletel z rúk, ktorým vládne

Homolová Iveta

 

Zvláštny slnkom rozžiarený

ar-ttex oko privolá

nevšednú tú krásu prináša

Verešová Gabriela

 

Čaro prírody skrylo sa

v Juráňovej doline

pastel  Viery Meškovej

pred tebou ho rozvinie

 

Oči potomkov vody

oči predkov zeme

čo Meškov štetec hovorí

radi uhádneme

 

A keď Cvacho Igor

paletu do rúk chytá

to už v rajskej záhrade

práve svitá

 

Z Horeckého dreveničiek

život nášho ľudu dýcha

Meškov Trenčiansky hrad zase

 skvostná mesta žiari pýcha

 

I ten keramický šperk

vyčarí obdiv na líce

prišiel na svet spod rúk

v torbe Pleškovej Zlatice

 

Nuž a tu hľa

za tajomstvom pavučín

skryl sa Zuzky Bobovskej

tajomný umelecký čin

 

Tux Selfie - ten dvoj-portrét

tu ľudský cit pár nemá

ukryla ho do diela

Rončáková Božena

 

Putom kraja pod Inovcom

pocitov je dúha

objavili ju umelci

Motus a Švikruha

 

Lákavý pohľad

na architektúru sa núka

ten pohľad vytvorila

Malého umná ruka

 

Divadlo sveta obdivuj

tak nezachytil ho tu nik

pochopíš čo to znamená

stvoril ho majster Kovalik

 

Füköovej Zelená krajina

kde zopár vtákov krúži

zapíše sa v spomienke

i v tvojej duši

 

Skrytá téma

Skryté udalosti

dielo Skybovej-Kapušovej

na obrazoch hostí

 

Višňovské kvety

kvety zo Staškova

čaro našich dediniek

stvárnila Mikulášová

 

Orechovske pastorále

bohatá gazdiná od Ruda Moška

nech i hŕstka veršov týchto

tie diela pripomína

 

Teodor Kohút

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Výtvarníci Považia

Bobovská-Bošková Zuzana

Narodila sa 8. marca 1957 v Považskej Bystrici. Začiatkom 70. rokov začala študovať výtvarné umenie na ĽŠU v Žiline u Juraja Šutovského. Neskôr súkromne u Júliusa Kollera, Kataríny Kuzmovej a Dezidera Castiglioneho. Zúčastňovala sa mnohých výstav na Slovensku i v zahraničí, napr. Praha, Varšava, Krakov, Viedeň, Belehrad, Rím, Porto san Elpido a Ankara. Zúčastňuje sa a je spoluorganizátorkou mnohých  medzinárodných výtvarných plenérov. Je členkou Spolku poľských pastelistov, členkou Zväzu výtvarných umelcov Západného Slovenska a tajomníčkou Umeleckej besedy slovenskej. Jej obrazy sú inšpirované prírodou a sú výpoveďou jej vlastného poznania, v ktorom hľadá vnútorný rytmus prírody, vychádzajúc z myšlienky až k položeniu posledného ťahu štetca.

Žije a tvorí v Trenčianskych Tepliciach.

 

Cvacho Igor

Narodil sa 17. októbra 1961 v Žiline. Študoval na SVŠT v Bratislave. V rokoch 1986-1987 absolvoval doplnkové štúdium grafiky u D. Stopiaka a I. Rumanského na VŠVU v Bratislave. Od roku 1990 je členom Združenia grafikov Slovenska, vedie výtvarnú skupinu Cont Art a je členom Umeleckej besedy slovenskej. Jeho voľná grafická a maliarska tvorba mala viacero vývojových etáp a prešla od komorného výtvarného vyjadrenia v grafických technikách, ako sú mezzotinta a lept, až k monumentálnym kompozíciám, ako je veľkoplošná digitálna tlač. Okrem voľnej výtvarnej tvorby sa dlhodobo venuje aj grafickému dizajnu, vydáva knižné bibliofílie a umelecké publikácie v originálnych limitujúcich sériách. Jeho diela sú vo viacerých galériách a súkromných zbierkach a často vystavuje na domácich a zahraničných výstavách. 

Žije a tvorí v Žiline.

 

Füköová Mária - Antónia

Narodila sa 12. septembra 1936. V roku 1959 ukončila štúdium na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Výtvarnému umeniu sa začala venovať začiatkom 80. rokov 20. storočia a bola to práca v oblasti textilného výtvarného umenia. Vo svojich dielach kladie dôraz na silný emotívny zážitok plný vnútorného precítenia a pokoja, pričom využíva čistú štruktúru tkaniny odvolávajúc sa na dávne stáročia tradičnej slovenskej čipky a výšivky. Füköová, ako rodáčka z Považského Podhradia, sa veľmi rada vracia na rodné Považie pod „svoj Burg". Od prvej výstavy, ktorá sa konala v Augsburgu (Nemecko) v roku 1994 nasledovali ďalšie kolektívne i individuálne výstavy, napr. v Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Izraeli, na Cypre, Ukrajine, Turecku. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej.

Žije a tvorí v Bratislave.

 

Homolová Iveta

Narodila sa 9. januára 1960 v Žiline. Študovala na Pedagogickej Fakulte UK v Trnave u prof. J. Trepáča, J. Ilavského, H. Hyllovej a A. Viku. Výtvarnej tvorbe sa venuje nepretržite od svojich detských čias, kedy navštevovala Ľudovú školu umenia v Žiline u J. Šutovského. Vo výtvarnej činnosti vychádza z tradícii tvorby paličkovej čipky, čo uplatňuje najmä vo figurálnej kompozícii, prikláňajúc sa motívom slovenských balád a rozprávok. Neskôr často diela uzatvára do geometrických tvarov. V kompozíciách lyricko-poetického myšlienkového obsahu, v modernom chápaní dekoratívneho prejavu uplatňuje striedmu farebnosť, cit pre materiál, tvarovú bohatosť a dekoratívnosť. Svoju tvorbu prezentovala na výstavách  v Poľsku, Maďarsku, Česku, na Slovensku v mnohých mestách.  Je členkou Umeleckej besedy slovenskej.

Žije a tvorí v Žiline.

 

Horecký Zdeno

Narodil sa 27. novembra 1930 v Bytčici. V rokoch 1950 - 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof.  J. Mudrocha, B. Hoffstädtera a D. Millyho. Venuje sa komornej krajinárskej maľbe s dôrazom na dynamický rukopis a farebno-svetelné efekty prostredia. Námety pre svoje diela čerpá z krajiny Severného Slovenska ako i Považia. Pôsobil ako pedagóg v Žiline a ako dlhoročný starosta Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave. Jeho diela sú majetkom galérií, zberateľov a inštitúcií nielen na Slovensku, ale i v ďalších európskych krajinách, USA, Austrálii. Svojimi dielami sa zúčastnil na desiatkach výstav doma i v zahraničí. V ostatnom čase vystavoval v Izraeli, na Cypre, v Prahe, v Maďarsku, v Belgicku, v Luxembursku, Anglicku, Slovinsku, Poľsku, Rakúsku, Taliansku, Turecku. Vystavoval na prvej výstave Skupiny M. Galandu v roku 1957 v Žiline a následne v roku 1958 v Bratislave.  
V roku 1994 bolo jeho dielo  (Zázrivá - Ukrižovanie) odovzdané ako dar pápežovi Jánovi Pavlovi II.

             Žije a tvorí striedavo v Bratislave a Zázrivej.

 

Kovalik Ján

Narodil sa 18. júna 1953 v Trenčíne. Študoval na drevárskej fakulte vo Zvolene na oddelení konštrukcia nábytku a dizajnu. Vo svojich obrazoch maľujem príbehy, ktoré sú o súčasných ľuďoch a ich problémoch, potešeniach, trápeniach a túžbach. Často realisticky stvárnené diela sú do detailu rozpracované postavy a predmety usporiadané do väzobných súvislostí. Jeho olejomaľby, predovšetkým figurálne kompozície a obrazy symbolických významov, sú o morálke a etike, o dobrých a zlých vlastnostiach človeka a ľudí dneška. Takmer reliéfne plastické figúry symbolizujú nadindividuálny typ človeka, ktorý rozvíja svoju ľudskú existenciu v architektonickom priestore, nachádzajúcom sa často v metaforických horizontoch. Vystavuje od roku 1989 na výstavách doma i v zahraničí napr. Bratislava, Trenčín, Dunajská Streda, Piešťany, Viedeň, Motta di Livenza (Taliansko) a iné. Je členom Umeleckej besedy slovenskej.   

Žije a tvorí v Trenčíne.

 

Malý Jozef

Narodil sa 28. apríla 1958 v Žiline. Študoval súkromne v ateliéroch akad. mal. Františka Kráľa a Štefana Čapku. Precízna kresba často prechádza až do väčších kolážových plôch mäkkou ceruzou alebo tušom. Z dynamických abstraktných vírov sa vynárajú konkrétne obrazy. Silný účinok Malého diela je spôsobený vnútornou silou a energiou. Každý z jeho obrazov je úvahou o danom čase a stave, je vnútorným pozorovaním vyúsťujúcim k vlastnému názoru. Štvorcová, obdĺžniková, guľatá situácia, uzavretá či otvorená, tmavá alebo bledá, ukrýva vlastnú ikonografiu. A preto má rád čiernu a bielu, niekedy sú to obrazce temné, skrývajúc v sebe niečo hmotné, zmyslové a tajomné. Jozef Malý vystavuje od roku 1977 na viacerých kolektívnych výstavách v Čechách, Poľsku a na Slovensku, najmä v rámci Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska, ktorého je i členom. Je tiež členom Umeleckej besedy slovenskej.
Žije a tvorí v Žiline.

 

Meško Igor

Narodil sa 6. januára 1948 v Trenčíne. Študoval na Pedagogickej fakulte UK v Trnave matematiku a výtvarné umenie u prof. Eugena Lehotského. Vo svojej tvorbe sa venuje krajinomaľbe, v ktorej vychádza z impresionistického základu, keď neskôr dospel k vlastnej výrazovej reči s dôrazom na senzibilné hodnoty  harmonicky vyváženého koloritu. V dynamicko-maliarskom rukopise prevažuje jeho špecifická farebnosť, impulzívnosť vyúsťujúc v dramatizujúci, akoby dekoratívne určujúci prvok. Zúčastňuje sa výstav doma i v zahraničí napr. v roku 2015 sa zúčastnil výstavy Apoštoli Slovanov v Rijeke (Chorvátsko). Je členom Umeleckej besedy slovenskej.    

Žije a tvorí v Trenčíne.

 

Meško Ján

Narodil sa 31. marca 1977 v Trenčíne. Vyštudoval učiteľský odbor výtvarnej výchovy na UKF Nitra u akad. mal.  Igora Bencu a akad. mal. Daniela Szalaiho. Od roku 2005 pôsobí ako učiteľ na ZUŠ Karola Pádivého v Trenčíne. Zúčastňuje sa na viacerých  kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Je členom Umeleckej besedy slovenskej.

Jeho diela nesú prvky opartu a orfizmu, využíva hru tvarov a farebných kombinácií, často v kruhových kompozíciách, striedajúc menšie a väčšie formáty, objavujúc vždy nový uhol pohľadu. Decentná farebnosť, dekoratívna kompozičná osnova rozvíjaná v zhlukoch tvárí kompozícií - to sú základné znaky jeho obrazov, ktoré taktiež umocňuje výrazová sila čistej pastóznej farby.

Žije a tvorí v Trenčíne.

 

 

 

 

Mešková Viera

Narodila sa 20. apríla 1948 v Bratislave. Študovala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave u prof. Eugena Lehotského. Jej témy sú úzko zviazané s vrúcnym vzťahom k Slovensku.

Čerpá z prírody Gaderskej doliny, turčiansko-liptovského a oravského zázemia, často pracuje so suchým pastelom. Viac ako o celky jej ide o interiéry krajinárskej imaginácie, veľké detaily a dramatické okamihy prírodného diania. Upútaná farebnou atmosférou krajiny, vytvára harmonické kompozície, s úsilím o vystihnutie charakteristických nálad krajiny v jednotlivých ročných obdobiach. Zúčastňuje sa výstav doma i v zahraničí. V roku 2015 sa zúčastnila výstavy Apoštoli Slovanov v Rijeke (Chorvátsko). Je členkou Umeleckej besedy slovenskej.

Žije a tvorí v Trenčíne.

 

Mikulášová Veronika

Narodila sa 16. marca 1967 v Považskej Bystrici. Študovala na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici výtvarnú výchovu u akad. mal. Miroslava Brooša, akad. soch. Jána Kubičku, akad. soch. Jána Lišaníka a doc. Stanislava Troppa. Od roku 1991 pôsobí na Základnej umeleckej škole Imra Weinera Kráľa v Považskej Bystrici. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej. Jej výstavná činnosť sa zameriavala najmä na výstavy individuálne v Púchove, Ilave, Žiline, Poprade a Považskej Bystrici.
Pokračuje v tradíciách svojej rodiny a v posledných rokoch sa venuje maľbe na sklo. V maliarskej tvorbe kladie dôraz na pastózny rukopis, svieži kolorit, čo využíva vo farebnom svete rastlín a kvetov, v ktorých nachádza motívy pre svoju tvorbu.

Žije a tvorí v Považskej Bystrici.

 

Moško Rudolf

Narodil sa  narodil 22. septembra 1926 v Dobrej pri Trenčíne. Študoval na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u prof. J. Mudrocha, G. Mallého a D. Millyho. Maliarska a kresliarska tvorba Rudolfa Mošku je významným svedectvom vyhraneného umeleckého programu ostatného obdobia, ktorý prešiel procesom kryštalizácie a hľadania vlastného výtvarného štýlu až k súčasnej tvorbe. Autor sa k niektorým obrazom vracia  po dlhšom čase, aby s odstupom všetko zvážil, prifarbil, zmenil, pridal alebo dokonca čiastočne znova premaľoval obraz novým príbehom. Rudolf Moško priniesol do  súčasného výtvarného umenia osobité hodnoty, najmä v krajinomaľbe. Je členom Umeleckej besedy slovenskej.
Žije a tvorí v Trenčíne.

 

Motus Viktor

Narodil sa 31.marca 1942 v Želechoviciach v Čechách. Od roku 1982 žije v Bánovciach nad Bebravou.

Študoval  na Pedagogickej fakulte v Nitre výtvarnú výchovu u akad. mal. Ľudovíta Jelenáka. S výtvarným umením je úzko spätý celý jeho život. Venuje sa maľbe krajinárskych záznamov z rôznych lokalít, kde uplatňuje príklon k realistickému prístupu. Atmosféru a náladu krajiny sa snaží zhmotniť do sugestívneho maliarskeho výrazu v dynamickom kolorite, vyváženej farebne tvarovej skladbe. Rôznorodý pohľad na krajinu mu umožňuje účasť na pravidelných plenéroch na Slovensku a v zahraničí. Je členom Umeleckej besedy slovenskej.

Žije a tvorí v Bánovciach nad Bebravou.

 

Plešková-Jurisová Zlatica

Narodila sa 8. júla 1951 v Považskej Bystrici. V rokoch 1969-1973 študovala na Pedagogickej fakulte UK v Trnave kombináciu matematika - výtvarná výchova. Štúdium absolvovala pod vedením prof. Alexandra Viku, Vojtecha Remeňa, Jozefa Ilavského a Jozefa Trepáča. V rokoch 1974-1990 navštevovala výtvarné štúdio pod vedením akad. mal. Fera Kráľa. Po štúdiách sa vracia do Považskej Bystrice. Najskôr učí, potom vedie ľudovú školu umenia (ZUŠ I.W. Kráľa) až do odchodu na dôchodok. Ťažiskom jej výtvarnej tvorby za posledné desaťročie je keramický objekt, buď závesný, alebo priestorový. Súčasne sa venuje maľbe, tvorbe miniatúrnych diel, kde sa snaží rozvíjať princípy modernej keramickej tvorby, v ktorých sa sústreďuje na problematiku hmoty, energie a priestoru. Citlivo zvažuje materiál s dôrazom na poetický aspekt diela. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej. Vystavuje od roku 1974 doma i v zahraničí.
Žije a tvorí v Považskom Podhradí. 

 

Rončáková Božena

Narodila sa 16. júna 1957 v Turzovke. Študovala na Umelecko - priemyselnej škole v Uherskom Hradišti, na odbore maľba užitá v architektúre a dejiny umenia na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pedagogicky pôsobila na ĽŠU, (neskôr ZUŠ I. W. Kráľa) v Považskej Bystrici. Absolvovala Letnú maliarsku akadémiu v Irsee (Nemecko). Venuje sa krajinomaľbe najmä figurálnym kompozíciám, kde dominuje predovšetkým ľudský príbeh. Rodinný dej  často rozohráva a dynamicky znásobuje v gestickejšej maľbe. Vystavuje od roku 1989 (Považská Bystrica).  O tri roky vystavuje v Nemecku (Irsee, Augsburg, Arnstadt). V roku 1993 vystavuje v nemeckom meste Ilmenau, v rokoch 2004, 2006 a 2007 v Galérii Thoha v Bratislave. V roku 2009 v Galérii Fluegel v Norimbergu. Neskôr sa zúčastňuje výstav a to v roku 2009 vo Viedni na Viennafair a v MG ART Galérii, v roku 2010 na prestížnej Art Basel. O rok neskôr vystavuje na Artmisii v Bratislave a v Prešove a zúčastňuje sa 5. Bienále voľného výtvarného umenia Bratislava Umelka 2014. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej.
Žije a tvorí v Považskej Bystrici. 

 

 

Skybová - Kapušová Eliška
Narodila sa 26. mája 1980 v Ilave. V rokoch 1994-1998 študovala na Škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach, odbor maľba a leptanie skla pod vedením J. Kolembusa, P. Macha, M. Horváthovej, L. Pagáča.  Pokračovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici, Fakulte výtvarných umení, oddelenie voľnej grafiky pod vedením doc. L. Jergušovej-Vydarenej, prof. E. Lehotskej, doc. I. Benca, R. Bruna, J. Dobiša. Jej maľba, kresba a grafická tvorba je charakteristická tvarovou deformáciou, silným dynamickým štetcovým gestom, podporeným bohatou pastóznou farbou. Jej tvorba vychádza z motívov každodenného života. Ten jej dáva príležitosť na rozvíjanie kresbového tvaru, ktorý je zbavený akejkoľvek popisnosti, avšak dáva jej voľnosť pre spontánnu výpoveď, s dôrazom na orchestráciu línií, prechádzajúc do výpovede abstraktného a geometrického expresionizmu. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej. Vystavuje od roku 1997 na Slovensku a v zahraničí.

Žije a tvorí v Ladcoch.

Švikruha Jozef

Narodil sa 2. decembra 1943 v Trebichave. Študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre u doc. Ľudovíta Jelenáka a Oľgy Félixovej. Jeho tvorba sa zameriava najmä na krajinárske záznamy rôznych lokalít na Slovensku, no najmä ho láka reálna krajina rázovitých oblasti Považia, Kysúc, Oravy a Liptova. Jeho krajinárske obrazy  sa kompozične pridržiavajú motívov každodenného života a prezrádzajú nám úsilie o syntézu klasických realistických podôb, využívajúc nové geometricko-farebne ladené prvky, ktoré i mierne štylizuje.  Venuje sa i zátišiu a kompozíciám s fantazijno-realistickým vyznením. Svoju tvorbu prezentoval na mnohých výstavách doma i v zahraničí, najmä v Taliansku. Pedagogicky pôsobí v Základnej umeleckej škole Karola Pádivého v Trenčíne.  Je členom Umeleckej besedy slovenskej.

Žije a tvorí v Trenčíne.

 

Verešová Gabriela

Narodila sa 3. januára 1957 v Spišskej Novej Vsi. Študovala na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, odbor úžitkovej a dekoratívnej keramiky. Časť svojho súkromného a výtvarného života prežila v Považskej Bystrici, v súčasnosti žije a tvorí v Konskej, pri Rajeckých Tepliciach, kde vedie súkromný ateliér pre výuku techniky netkanej textílie ARTTEX. Svoje diela vystavuje od konca 90. rokov na Slovensku, ale i v zahraničí a jej diela sú súčasťou súkromných zbierok doma i v zahraničí. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej, Slovenskej výtvarnej únie a Klubu textilných výtvarníkov Arttex. Svoj výtvarný dôraz a celú výtvarnú filozofiu položila do prejavu estetiky a technológie netkanej textílie, v ktorej transpozícii využíva maliarsky spôsob videnia.

 

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Miloš Rác

Miloš Rác ,

 

rodák z Považskej Bystrice (r.1970) sa radí do skupiny insitných umelcov a venuje sa prevažne rómskej kultúre, ale v budúcnosti by sa chcel venovať viac výtvarnému umeniu. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20. rokoch. „Nemyslel som, že sa po rokoch opäť dostanem k hline a k modelovaniu. Myslím si, že nielen pri modelovaní musí mať človek vytvorené určité podmienky, ja tvrdím, že musím mať kľud a ticho v hlave." Dodáva, že ak vnesiete pri „hre" s hlinou do nej svoje pocity, nálady ,a keď to robíte s láskou a baví vás to, dobrý výsledok sa dostaví. „Po rokoch som, len tak vyskúšal niekoľko vecí a naučených ťahov. Neviem, čo ma to vlastne napadlo. Výsledkom bol malý námorník, sediaci na kufri, hrajúci na gitare. Bola to pre mňa výzva, akoby som si dal cieľ, že ak dosiahnem výstavu v galérii, končím. Dokázal by som sám sebe i ľuďom okolo mňa, že človek môže dosiahnuť aj takúto métu napriek tomu, že nemá umelecké vzdelanie, že možno na to stačí srdce, cit... A zrazu idem ďalej." Miloš Rác žije a tvorí v Považskej Bystrici a po premiérovej výstave v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici budú nasledovať výstavy v rómskom múzeu v Martine a Brne.

 

Január 2015, MG ART GALÉRIA

 
© 2008 MG ART galéria | info@mgartgaleria.sk | podmienky používania | kontaktný formulár | novinky