Skoč na obsah Skoč na menu
poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť

Ján Husár


 V rokoch 1983 - 88 absolvoval Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, aprobácia slovenský jazyk a literatúra - výtvarná výchova. V štúdiách pokračoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a v roku 1989 absolvoval štátnou rigoróznou skúškou v študijnom odbore Učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov - Teória vyučovania výtvarnej výchovy. V roku 2005 ukončil tretí stupeň vysokoškolského vzdelania na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave obhajobou dizertačnej práce Využitie počítača a počítačovej grafiky vo výtvarnej výchove.
Od roku 1988 pracuje ako asistent, neskôr ako odborný asistent na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici až doposiaľ. V rokoch 1990 -1992 bol externým učiteľom na Katedre nábytku a drevárskych výrobkov Oddelenia designu nábytku TU vo Zvolene. Ako externý učiteľ pracoval v rokoch 1998 - 2010 v ZUŠ vo Zvolene. Od roku 2002 je vedúcim Katedry výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici (v súčasnosti Katedra výtvarnej tvorby a edukácie). Vo svojej práci sa zameriava na digitálne médiá vo výtvarnej výchove a na plastickú a priestorovú tvorbu vo výtvarnej výchove.

Marginálie sú poznámky na okrajoch listu alebo na vonkajšom okraji stránky. Zmienky, obyčajne krátke pripomienky. Zvyčajne je to akási osobná správa, vďaka ktorej budeš vedieť, že nikdy nezabudneš. Nech už sú pôvodnou súčasťou textu či s textom vôbec nesúvisia, sú vnímané ako okrajová záležitosť, niečo menej dôležité a nepodstatné. Krátky zápis pripomínajúci... Niekedy zámerne sprevádzajú text, dopovedávajú, poznámkujú, glosujú, ale existujú aj v inej podobe, v ktorej sa zámer celkom vytráca.
Útržkovitosť sa stala súčasťou tzv. automatických textov, ktoré majú objektivizovať to, čo si človek myslí - keď nemyslí. Nudné prednášky, vysedávania na schôdzach a načúvania na pol ucha sú príležitosťou nezámerne poznámkovať. Tento stav poznáme všetci. V diároch vznikajú kvetinky, srdiečka, domčeky, figúrky a ktovie čo všetko. Vedľa seba poukladané nesúvisiace útržky banálností, čím v konečnom dôsledku vznikajú prekvapivé asociácie nesúce v sebe často úsmevnú spomienku i varovanie.
Monotematická výstava Marginálie je jednou z ostatných aktivít autora. Základným východiskom sa stalo rôznorodé balansovanie medzi polovičatým, vynúteným a predstieraným záujmom počúvať „dôležité" informácie na „dôležitých" zasadnutiach a na strane druhej ich „poznámkovať" automatickými kresbami. Napriek tomu je to zaujímavá skúsenosť, pretože v nich sa mimovoľne objavujú aj kresby odkazujúce na priestorové drevené objekty. Husár sa od roku 2001 pravidelne zúčastňuje medzinárodných sympózií a jeho sochy, objekty a inštalácie by ste našli v dolinách v okolí Čierneho Balogu (Medzinárodné výtvarné sympózium Osrblie), v Kötegyáni v Maďarsku či vo Veľkých Ludinciach na južnom Slovensku. Dôležitosť rôznorodosti stmeľuje jeho tvorbu, ktorú je možné vnímať pozitívne, aj keď ovocie zatiaľ Husár zbiera len veľmi pomaly.
Vizuálne útržky skúsenosti prichádzajú k autorovi samé kedykoľvek, neočakávane ako záblesky, ktoré si zapisuje. Po svojom! V kompozíciách ich navzájom spája, rozvážne buduje, analyzuje a „posúva" k sebe. Náhoda aj v nich zohráva dosť významnú úlohu. Nejde tu o nič neznáme a výnimočné, práca s náhodou je metóda, ktorá je v tvorbe akceptovaná už dávno. V krajine podmieňuje vznik objektu daný priestor či ponúkaný materiál. Snaha vopred presnejšie projektovať preto nie je celkom namieste.
Podobne nezámerne a intuitívne vznikli aj drobné kresby v diároch autora. Rešpektovať ich samovoľnosť predpokladá istú dávku odvahy prijať takúto hru, odvahu priznať sa k „novotvarom", ktoré môžu byť vlastnému vedomiu cudzie. Ale iba dovtedy, kým neprejdú do aktívnej tvorivej zásoby, čím strácajú charakter novosti. Hľadanie výslednej formy rešpektuje princíp hry a hravosti. Ten nie je prítomný len v tvare, farebnej sýtosti, niekde prestriedanej náznakom štruktúr či svetiel, ale aj v zapojení počítača ako výtvarného média. Husár využíva počítač ako ktorýkoľvek iný pracovný nástroj, ktorý sa podieľa na celkovom výsledku a nepovyšuje ho nad ostatné médiá.
Mimochodom, autor sa venoval od polovice 90-tych rokov aplikácii počítačov a počítačovej grafiky do výtvarnej výchovy a je autorom monografie Digitálne obrazy vo výtvarnej edukácii. Aj tieto fakty poukazujú na podstatnú oblasť Husárovho záujmu, na jeho pedagogickú činnosť.
V týchto súvislostiach je potrebné pripomenúť Husárov zmysel pre materiál. Je skutočný, nepatetický. Materiálu zásadne pripisuje „nový" život, nový zmysel jeho existencie. Jeho objekty vytvárajú v divákovi vizuálny dojem ústretovosti. Klasické materiály dokáže prispôsobovať novým časom bez toho, aby ich zbavoval toho pôvodného. Bez straty starého obohacuje o nové.

Doc. PaedDr. Jaroslav Uhel, ArtD.

 

 
© 2008 MG ART galéria | info@mgartgaleria.sk | podmienky používania | kontaktný formulár | novinky