Skoč na obsah Skoč na menu

TD2


poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Báseň o výstave

Myšlienky , čo spod štetca vytryskli ...

Pýtaš sa ako život žiari?

Nuž zahľaď sa do tých

portrétových tvárí.

 

Anička s Miškom

to krásne hravé gesto,

a detský plač.

I ten má svoje miesto.

 

Či lákajú ťa staroby skvosty?

Prezradí ti ich

pohľad do minulosti.

 

Na cestách rodným krajom

zláka ťa domanižský kostol,

či trenčiansky hrad

a na dubnických koňoch

i pod Vršatec prídeš rád.

 

A keď Montiho čardáš

k inej téme ťa zláka

len v kyticiach ukrytá

môže byť krása mnohoraká

 

A po Poslednej večeri

vždy sa rád pokloníš

tej  úžasnej nevšednosti

čo prinášajú ti ikony.

 

A keď ťa chytí ošiaľ rozmarný

príď si na záver posedieť

v trenčianskej kaviarni.

 

Mgr. Teodor Kohút

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Zuzana Bobovská- Bošková

Zuzana Bobovská - Bošková sa narodila 8.marca 1957 v Považskej Bystrici. Patrila medzi prvých výtvarníkov, ktorí vystavovali v našej galérii, keď sme pred piatimi rokmi galériu otvárali. Jej výstava vtedy niesla názov NÁVRATY, čo dokazuje jej silnú väzbu na rodné mesto a to sa samozrejme  odráža aj v jej tvorbe. Do Považskej Bystrice sa neustále vracia a Manín z jej štetca je excelentný a neopakovateľný.

Z obrazov Zuzany Bobovskej vyžaruje harmónia a sila prírody. Jej stvárnenie prírody  je jedinečná súhra farieb a tvarov. Cesta Zuzany Bobovskej za umením však nebola priama. Napriek tomu, že je absolventkou Matematicko - fyzikálnej fakulty a Filozofickej fakulty  Univerzity Komenského v Bratislave jej talent a cit pre krásu ju priviedol k výtvarnému umeniu. Študovala  u významných výtvarných umelcov Juraja Šutovského, Júliusa Kollera, Kataríny Kuzmovej a  Dezidera Castiglioneho. 

Zuzana Bobovská je veľmi aktívna. Je členkou Umeleckej besedy slovenskej, Spolku poľských pastelistov a členkou Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska. Je činná nielen po organizačnej stránke ale aj ako výtvarníčka sa zapája takmer do všetkých kolektívnych výstav po celom Slovensku, ale i v zahraničí  napríklad v Čechách, Poľsku, Rakúsku, Maďarsku, Srbsku, Bulharsku,  Nemecku. Pravidelne sa zúčastňuje na medzinárodných plenéroch a sympóziách.  Významné autorské výstavy na Slovensku mala v rôznych mestách napríklad v Bratislave, Žiline, Trenčíne, Považskej Bystrici, Nitre a mnohých ďalších mestách. V súčasnosti žije a tvorí v Trenčianskych Tepliciach, kde má aj svoju maličkú galériu.

Výstava NÁVRATY II je jej ďalším návratom do svojho rodného mesta a je spojená s uvedením publikácie do života.

Publikácia  Zuzana Bobovská - Bošková, maliarka, je už šiestou časťou z cyklu  najlepších maliarov Považskej Bystrice, ktorých autorom a vydavateľom je historik a zberateľ Milan Belás.  V tejto kolekcii doteraz vyšli nasledovní umelci: Alojz Viliam Fábry, Zuzana Vaňousová - Krónerová, Imrich Weiner Kráľ, Ján Rojko a Milan Sládek.

Každá z publikácií na 50 stranách obsahuje biografie jednotlivých autorov doplnené fotografiami z ich života a bohatú katalógovú časť s reprodukciami vytvorených diel.

                                                                                          Miriam Tvrdá, máj 2014

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Eva Mišáková Abelová

 

Akad. mal. Eva Mišáková – Abelová sa narodila v Trenčíne (1956). V rokoch 1976-1982 študovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri Monumentálnej maľby u prof. Arnošta Paderlíka. Po absolvovaní sa vrátila na Slovensko, žije a tvorí v rodnom Trenčíne.
Stráviť v ateliéri pani Evy ono krásne májové popoludnie bolo pre mňa silným zážitkom. Priateľ Jozef fotografoval celý náš pobyt a Ema (ako ju familiárne volajú jej priatelia) nám „podsúvala“ výsledky svojej najnovšej výtvarnej tvorby. Nedali sme sa a trvali sme na tom, vidieť i diela skoršieho obdobia. Cez úzku uličku sme sa k obrazom predsa len dostali. Ich príbeh nám veľmi spontánne priblížila a nevyhli sme sa ani „štipľavých otázok“, ako napr. priebeh štúdií v Prahe, či vplyvy otca (maliara Svetozára Abela) na jej tvorbu. Autorka plná energie nám priblížila začiatky tvorby od ilustrátorskej cez sakrálne námety až po dnešnú komornú reálno-abstraktnú tvorbu.
Tvorba Evy Mišákovej – Abelovej zo začiatku odvodzovala svoj pôvod od tvorby zátiší a figurálno-poetickej tematiky prevažne civilného chápania s vôľou podmaniť si stvárňovanú realitu jej vlastnému temperamentnému naturelu. Len výrazom farby decilovala, že reálna večnosť sa menila v atmosféricky  ladenú poéziu skutočnosti. Takmer od začiatku sa usilovala vo svojej tvorbe o syntézu a emócie, o vyrovnanie obidvoch výrazových zložiek, konštrukcie a farby. Je cítiť, že toto úsilie zámerne z času na čas chce autorka porušiť, aby o to intenzívnejšie hľadala a riešila problémy v inej z daných možností tak, aby mohla neskôr obohatiť ďalší zjednocujúci stupeň tvorby novými prvkami. A v tom je Eva jedinečná a i s takýmto pocitom sme z tohto úžasného podkrovného ateliéru odchádzali naladení pozitívnou energiou.
Od roku 1987 sa pravidelne zúčastňuje sa na výstavách nášho výtvarného umenia. Od roku 1988 každoročne v Galérii K. Hirasawu v Tokiu.
Samostatné výstavy:
1988 – Trenčín – Dielo, 1990 – Trenčín – Okruhový dom armády, 1991 – Sandviken, Švédsko – Stadtkusthalle, 1995 – Bratislava – Poľnobanka, 1996 – Bonn – Duisdorf, Nemecko – Rathaus Hardtberg, 1998 – Bratislava – hotel Danube, 1998 – Trenčín – Galéria M. A. Bazovského, 2004 – Galéria u sediaceho anjela, Kežmarok

Milan Mazúr, mája 2012

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

STACHO VLADimir

Mgr. art. Vladimír Stacho

Študoval v rokoch 2001 – 2006 na Pedagogickej fakulte univerzity Konštantína filozofa v Nitre (Odbor výtvarná a technická výchova) a v rokoch 2006 – 2008 štúdiá ukončil na Akadémii umení, Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici u prof. Františka Hodonského.
Vlado Stacho je vo výtvarnej terminológii povedané impulzívny typ výtvarníka s bohatou invenciou a zmyslom pre sondovanie nových doposiaľ málo využívaných oblastí výtvarného výrazu.
Stachova výtvarná fantázia a prirodzenosť súvisí i s jeho postojom a názorom k veciam jednoduchým a skutočným. V nich je prekrývaná evokácia detského sveta hračiek, groteskných, veselých a detských scén, avšak máme možnosť nájsť v dielach aj určitý dramatický akcent a rôzne vzťahové a vecné napätia.  
Cyklus vystavovaný v Art Galérii sa stal základom a východiskom Stachovej súčasnej tvorby, v ktorej elementy nachádzame v pozitívnych a negatívnych situáciách, v ktorých sa začína naplno uplatňovať i farba, miestami až provokatívne sladkých odtieňov.
Autor sa okrem maľby zaoberá i grafickým dizajnom, tvorbe inštalácií, objektov a videoprojekcii. Vlastné fantastické príbehy, ako sám uvádza, sú podfarbené science fiction zápletkou a svetom detskej imaginácie oživených hračiek. 
Rád pracuje s grafický plošným rázom obrazov, ktorý súvisí s komponovaním motívov z obľúbených papierových skladačiek origami. Inšpiráciou sú mu reprodukcie hračiek, ktoré vyhľadáva prevažne cez internet a následne pretvára pomocou grafických programov. Najnovšie ho veľmi zaujíma práca v oblasti krátkej animácie.
Autor žije a tvorí v Žiline.

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Karol BENICKÝ


(13.4.1940 – 2.8.2011)

Významný slovenský fotograf Karol Benický patrí k dlhoročným predstaviteľom súčasnej slovenskej dokumentárnej fotografie. Počas svojej fotografickej tvorby získal významné ocenenia, ako napr.: 1. cena na Medzinárodnom fotosalóne vo Vítkoviciach v roku 1979, neskôr v roku 1983 na II. Svetovom bienále krajinárskej fotografie v Sydney získal 1. miesto a zlatú medailu FIAP. V roku 2002 v Bruseli získal Cenu európskej únie umenia za umeleckú tvorbu a v tom istom roku získal Výročnú cenu Masarykovej akadémie umenia v Prahe za umeleckú tvorbu.
Karol Benický sa od pôvodne nenáročných dokumentárnych a krajinárskych fotografií dopracoval k výtvarnej reportáži, ktorá predpokladala patričné znalosti fotografického remesla, výtvarnej skladby a obrazovej plochy. Autorove fotografie sa pokúšajú rozprávať jednotlivé príbehy o krajine, zátiší, o ľuďoch z hôr, ale i ľuďoch z jeho potuliek po svete. Jeho diela sú technicky dokonalé a dokonalosť je jasná i v jeho výstavnom ako i publikačnom prevedení. Vydal niekoľko knižných publikácií zo svojich fotografií a fotografií svojho syna Matúša, ako i fotografické cykly: Krajina Detvou volaná (1973), Rodná zem (1980), Vrchársky chlieb (1983), Veľký spev (1982), atď. Svoje diela vystavoval v Bratislave, Budapešti, Varšave, Vilniuse, Londýne, Pekingu, Kuvajte, Pule.
Mal som tú česť stretnúť sa s Karolom Benickým na jednej vernisáži v Prahe, kde ma požiadal, či by som mu nepripravil výstavu jeho fotografií na Slovensku. I touto výstavou chcem tak splatiť dlh, keď som prisľúbil, že tak urobím. Výstavy v MG ART Galérii v Považskej Bystrici sa Karol Benický už nedožil, ale určite dozerá na jej úspešnosť.
Táto výstava je o výbere diel z cyklov Ľudia z hôr a Vrchársky chlieb. Na margo týchto cyklov M. Pauer, kurátor mnohých výstav, spomína takto: „aby mohol Karol Benický zachytiť vrchárov na film takých akí skutočne sú a boli, musel sa vždy stať jedným z nich, a to sa mu podarilo“. Pri Benického fotografickej tvorbe si treba uvedomiť bohatú vnútornú invenciu, cit a zmysel pre kúzlo okamihu, prežitú lyričnosť a predovšetkým skutočné výtvarné videnie.
Karol Benický žil od roku 1991 v Prahe, svoje rodné Slovensko precestoval s fotoaparátom krížom – krážom a hlavne nielen s otvoreným objektívom ale i otvorenými očami. A ako sám hovoril: „Fotografia má svoje zázračné kúzlo i v tom, že za jediný okamih dokážeš zvečniť nenapodobiteľnú a neopakovateľnú chvíľu.“

Milan Mazúr, november 2012

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

BENICKÝ

KAROL BENICKÝ
(13.4.1940 – 2.8.2011)

Významný slovenský fotograf Karol Benický patrí k dlhoročným predstaviteľom súčasnej slovenskej dokumentárnej fotografie. Počas svojej fotografickej tvorby získal významné ocenenia, ako napr.: 1. cena na Medzinárodnom fotosalóne vo Vítkoviciach v roku 1979, neskôr v roku 1983 na II. Svetovom bienále krajinárskej fotografie v Sydney získal 1. miesto a zlatú medailu FIAP. V roku 2002 v Bruseli získal Cenu európskej únie umenia za umeleckú tvorbu a v tom istom roku získal Výročnú cenu Masarykovej akadémie umenia v Prahe za umeleckú tvorbu.
Karol Benický sa od pôvodne nenáročných dokumentárnych a krajinárskych fotografií dopracoval k výtvarnej reportáži, ktorá predpokladala patričné znalosti fotografického remesla, výtvarnej skladby a obrazovej plochy. Autorove fotografie sa pokúšajú rozprávať jednotlivé príbehy o krajine, zátiší, o ľuďoch z hôr, ale i ľuďoch z jeho potuliek po svete. Jeho diela sú technicky dokonalé a dokonalosť je jasná i v jeho výstavnom ako i publikačnom prevedení. Vydal niekoľko knižných publikácií zo svojich fotografií a fotografií svojho syna Matúša, ako i fotografické cykly: Krajina Detvou volaná (1973), Rodná zem (1980), Vrchársky chlieb (1983), Veľký spev (1982), atď. Svoje diela vystavoval v Bratislave, Budapešti, Varšave, Vilniuse, Londýne, Pekingu, Kuvajte, Pule.
Mal som tú česť stretnúť sa s Karolom Benickým na jednej vernisáži v Prahe, kde ma požiadal, či by som mu nepripravil výstavu jeho fotografií na Slovensku. I touto výstavou chcem tak splatiť dlh, keď som prisľúbil, že tak urobím. Výstavy v MG ART Galérii v Považskej Bystrici sa Karol Benický už nedožil, ale určite dozerá na jej úspešnosť.
Táto výstava je o výbere diel z cyklov Ľudia z hôr a Vrchársky chlieb. Na margo týchto cyklov M. Pauer, kurátor mnohých výstav, spomína takto: „aby mohol Karol Benický zachytiť vrchárov na film takých akí skutočne sú a boli, musel sa vždy stať jedným z nich, a to sa mu podarilo“. Pri Benického fotografickej tvorbe si treba uvedomiť bohatú vnútornú invenciu, cit a zmysel pre kúzlo okamihu, prežitú lyričnosť a predovšetkým skutočné výtvarné videnie.
Karol Benický žil od roku 1991 v Prahe, svoje rodné Slovensko precestoval s fotoaparátom krížom – krážom a hlavne nielen s otvoreným objektívom ale i otvorenými očami. A ako sám hovoril: „Fotografia má svoje zázračné kúzlo i v tom, že za jediný okamih dokážeš zvečniť nenapodobiteľnú a neopakovateľnú chvíľu.“

Milan Mazúr, november 2012

poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Adam Pociecha

Adam Pociecha – Grafika

Výtvarník strednej generácie Adam Pociecha patrí medzi popredných poľských grafických výtvarníkov. Narodil sa v roku 1958 v meste Balim. Výtvarné umenie študoval najskôr v poľskom meste Nowy Wisnicz, neskôr študoval na Fakulte grafického umenia v Katowiciach a na Akadémii výtvarného umenia v Krakowe. Štúdiá ukončil v roku 1987. Od tohto obdobia sa zúčastňuje individuálnych a kolektívnych výstav v Poľsku a zahraničí. Individuálne vystavoval na viac ako tridsiatich výstavách. V roku 1993 sa stal čestným členom nemeckých umelcov v meste Langenfeld.
V grafickej tvorbe Adam Pociecha dospel k vlastnému výtvarnému výrazu, poznačenému bádavým meditatívnym prístupom pri stvárňovaní vlastných myšlienok a predstáv. V jeho leptoch a grafických listoch podporených sépiovou tóninou sa prelínajú poetické imaginácie podporené súčasnými reáliami s konfrontáciou „Pociechovského“ sveta nadskutočného.
V MG ART galérii sa Adam Pociecha predstavuje sériou grafických listov s názvom „Katedrály“, kde sú motívom historicky, architektonicky známe jednotlivé prvky architektúr, napr. (kopuly) z barokového obdobia alebo renesančné klenby, cez ktoré spája minulosť s prítomnosťou. Poznávacím znakom Pociechovej grafickej tvorby sú rôzne kompozičné variácie, v ktorých autor vytvára kompozície ďalších architektúr, ktoré prichádzajú od jednoduchých monochromatických foriem k zložitejším a komplexnejším výtvarným témam spojených s interiérom a exteriérom.
V súčasnosti Adam Pociecha žije a tvorí v Katowiciach, kde i pedagogicky pôsobí na Akadémii výtvarných umení.

Milan Mazúr, júl 2012

rok 2012: Vladimír Vakov Andrej Bušovský Pavol Potecký


poslať odkaz na túto stránku emailom  vytlačiť 

Gustav Švábik

Gustáv Švábik - Macvejda

Akad. soch. Gustáv Švábik sa narodil 3. novembra 1943 v Turzovke. V roku 1951 sa s rodičmi presťahovali do Žiliny. V roku 1959 odchádza študovať na Umelecko-priemyselnú školu v českom Turnove, kde študuje umelecké kováčstvo. V roku 1963 sa vracia na Slovensko a učí výtvarnú výchovu v Zborove na Kysuciach. Neskôr pracuje v Umeleckých remeslách v Bratislave a v roku 1966 nastupuje na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Študuje u doc. Václava Kautmana na odbore tvarovania. Po absolvovaní vysokej školy sa zapája do výtvarných riešení monumentálnej tvorby v architektúre takmer na celom Slovensku. V rokoch 1978 – 91 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici.
Po práve končiacej sa spoločnej výstave s Andrejom Barčíkom (1928 - 2004) v Považskej galérii umenia v Žiline pri príležitosti jeho životného jubilea pokračujú paralelne dve výstavy, a to v Galérii F na Predmestskej ulici v Žiline a v MG ART Galérii v Považskej Bystrici.     
V poslednom období Švábik viac siaha po kresbe ako v predchádzajúcich tvorivých obdobiach. Kresbu má nesmierne rád, avšak sa jej v plnej miere nevenoval „akoby si bola zasluhovala“, priznáva Švábik. Cyklom kresieb vytvorených polosuchým až drsným štetcom naznačuje, že „po svojom“ reaguje na problematiku imaginatívnej krajiny, ktorá mu dala príležitosť návratu ku kresbe a ktoré vzbudili veľkú pozornosť najmä bezprostredným farebným a tvarovým zjednodušením. Časť kresieb vznikla akoby mechanickým opakovaním určitého rytmického gesta, jednoduchšieho záznamu, ktorý vyvrcholil v súbore presvedčivých až maliarskych záznamov. Tradičnú rudku či ceruzu, s ktorými predtým pracoval, vystriedali temperamentné olejové švihové ťahy štetca, v ktorom zemitá farba je nositeľkou koloristických kvalít výseku krajiny. Je to autorova reakcia, nie ako predpokladaný kresebný skicový motív pripravovaný na spracovanie v dreve, ale ako voľná kresba smerujúca k prekonaniu subjektívnosti, čo mu dovoľuje uplatniť individuálne detaily, odchýlky a varianty, takže konečnú realizáciu vnímame ako samostatný cyklus nevynímajúc, že kresby mohli predznamenávať metódu, ktorá dala súbežne vznikať i dreveným reliéfom či objektovým dielam.
Gustáv Švábik – Macvejda žije v Čadci, tvorí v rodnej Turzovke.

 

 

Milan Mazúr, júl 2013

 
© 2008 MG ART galéria | info@mgartgaleria.sk | podmienky používania | kontaktný formulár | novinky