Vlad Vakov – INTIMITA

Vlad Vakov

Stretnutia každého druhu by mali byť radostnou udalosťou. Už aj preto, že si hovoríme ľudia, že sme spoločenský druh. O to viac je potešujúce, ak sa stretneme pri umeleckých dielach, ktoré nám prinášajú radosť, možno potešenie, ktoré nám dávajú podnet k chvíľkovému pozastaveniu sa, možno zamysleniu, alebo meditácií. Keď sa stretávame pri umeleckých dielach, ktoré nás vedú cez pomyselné hviezdne brány do iného priestoru zvnútorneného ticha poetiky a poézie, farebných básní naplnených vôňami lúk spod neďalekého Minčola, prírody a vlastných stôp, roztrhnutých skalných brán Manínskych Tiesňav, toho úchvatného prameňa dobra, ktoré voláme domov. To všetko a ešte určite viac som nachádzal v obrazoch maliara, básnika, hudobníka i učiteľa Mgr. art. Vlada Vakova, keď sme chystali súčasnú výstavu. Vstupoval som tak ako teraz tu, všetci môžeme vstupovať do úžasnej poézie intímnych výpovedí pri ktorých je ako jediný svedok kvet v črepníku na parapete okna izby. Symbolicky súputník splínových večerov, ktorému miesto sĺz smútku opadávajú listy. Lodičky hojdajúce sa na vlnách prúdov, ktoré ich odnášajú do diaľok v ktorých sú uložené všetky spomienky. No a potom krásne výpovede o ľuďoch ktorých Vlad Vakov rád spomína pri rozhovoroch o umení. Sú to ľudia ktorí nesporne silne poznamenali myslenie, filozofiu i vývoj tvorby Vlada Vakova. Prof. Ľudovít Hološka, Prof. Ján Kudlička, ktorým posielame pozdravy na motýlích krídlach. Ak nachádzame v polochách obrazov množstvo symbolov, ktoré sa objavujú ako súčasť obrazových básní maliara, je to len potvrdenie jeho poetického lyrizmu, možno s kvapkou sentimentu vôní chrizamtém a náznaku snového realizmu.